Veršovaná rozprávka o Popoluške / Báseň Popoluška

Máte radi rozprávky? Mne sa veľmi páčia klasické ľudové rozprávky, ktoré si pamätám z detstva. Pri týchto rozprávkach som ako malé dievčatko zaspávala, snívala a predstavovala si, ako hrdinovia mojich rozprávok žili, pracovali, cítili, ako príbeh pokračoval ďalej...Páčilo sa mi, že dobro víťazilo nad zlom a verila som, že toto pravidlo bude platiť aj v našom skutočnom svete. Bodaj by to tak bolo... Stále si myslím, že rozprávky majú svoje čaro a moc. Keď som bola dieťaťom, rozprávky ma upokojovali a ja som žila vo svojom detskom svete s detskými starosťami. Rozprávkové večery boli tie najkrajšie. A teraz vďaka mojim deťom som sa vrátila späť, späť do sveta rozprávok a krásnych rozprávkových večerov. Veľmi si prajem, aby moje deti poznali každú jednu rozprávku, ktorú som poznala ja.  Návrat do sveta rozprávok ma priviedol aj k novej činnosti, tvorbe. Poďte si s nami vypočuť veršovanú rozprávku o Popoluške.
Veršovaná rozprávka o Popoluške / Báseň Popoluška

Veršovaná rozprávka o Popoluške / Báseň Popoluška
Povedzme si v skratke 

rozprávočky krátke.

Bim-bam, bim-bam!

Udrú zvony hlasné a 

svetlo na chvíľu zhasne.

Dievčatko smútok bije, 

bez mamy sa ťažko žije.

Musí plniť príkazy 

a poslúchať zákazy.

Tancovala by na plese 

v tej najväčšej noblese.

Nezdobia ju sponky,

 pierka, závoje či dlhá suknička, 

ale zásterka od popola, 

v rúčke lopatka a metlička.

A slzička na líčkach...

„Pomôž mi moja mamička!“

Hreší ju nedobrá sestrička:

„Neupratala si maličká!

Neprislúcha ti na bále pesnička!“

Tu zjaví sa z nebíčka víla – 

mamkina sestrička.

„Pomôžem ti trošička.“

Premení ju na princeznú,

skromnú, nežnú, ľúbeznú.

Bim-bam, bim-bam!

„Keď udrú zvony hlasné 

a svetlo na chvíľu zhasne.

Bež ostošesť zo zámku preč!“

Keď princ zbadal tú nádheru,

onemel z toľkej krásy.

Nebaví ho strieľať z kuše,

očarila ho čistota duše.

A tancujú na plese 

v tej najväčšej noblese.

Bim-bam, bim-bam!

Udrú zvony hlasné a 

svetlo na chvíľu zhasne.

Tajomná princezná uteká 

ostošesť zo zámku preč.

Nebavia princa iné devy,

tie hlúpe prostoreké fifleny.

Ľúbi jednu, skromnú, nežnú,

 ľúbeznú, princeznú nádhernú.

Pri úteku stratila sa 

princeznej črievička,   

snáď nájde sa čoskoro 

pravá bosá nožička.

Hľadá princ princeznú

 nádhernú a ľúbeznú.

Nebavia ho iné devy, 

prostoreké fifleny, 

radšej bude bez ženy.

Keď nádej takmer zhasla,

 zrazu črievička svoju nôžku našla.

Dievčatko v zásterke od popola, 

v rúčke lopatka a metlička.

A zapýrené líčka.

„Ďakujem mamička!“

Princ obhliada si dievča 

od popola zblízka.

„Nebola to márna cesta, 

našla sa stratená nevesta!“

Bim-bam, bim-bam!

Udrú zvony hlasné a 

svetlo na chvíľu zhasne.

Je koniec tejto rozprávkovej básne. (Viktória Poll)


(Veľmi pekná je aj dramatizácia tejto básne, Básničku o Popoluške môžete použiť na Vianočný program pre deti/ detské vianočné predstavenie a pod. )